História

Oddiel rýchlostnej kanoistiky Slávie UK začal svoju činnosť v roku 1968 v rámci vtedajšieho kanoistického oddielu. Oddiel založil a po dobu 32 rokov riadil Doc. PhDr. Ladislav Čepčiansky, CSc., účastník dvoch OH a strieborný medailista z MS 1958. V roku 1969, po dokončení rekonštrukcie bývalého dunajského parníka Liptov sa oddiel v ňom usídlil spolu s Fakultou telesnej výchovy a športu. Rekonštruciu realizoval Doc. Čepčiansky a tým dal domovský stánok neskôr najúspešnejšiemu slovenskému oddielu rýchlostnej kanoistiky.
V januári roku 1970 sa oddiel vznikom oddielu rýchlostnej kanoistiky osamostatnil. Základ členstva oddielu tvorili bývalí študenti Vysokej školy ekonomickej, ku ktorým sa neskôr pridávali skúsení pretekári z iných, predovšetkým bratislavských oddielov. Ešte v roku 1968 prišli Ľubomír Kadnár z Dukly Praha a Vladimír Štetka z ČH Bratislava, v roku 1969 Jindřich Wybraniec z Třinca, Miroslav Haviar a Ján Zajac z Dunajčíka Bratislava a v roku 1970 Ľubor Štark tiež z Dunajčíka, Tibor Soós z Komárna, Ján Číž a Marián Dubovský z Piešťan. Väčšina týchto pretekárov boli študenti, čím vznikol silný vysokoškolský oddiel nielen v rámci Slovenska, ale aj celej ČSSR.
Popri skúsených pretekároch začali postupne dorastať aj vlastní odchovanci, najmä Pavol Blaho, Tomáš Bednárik a Marián Seman. Štvorica Štark, Seman, Bednárik a Blaho získala prvý dorastenecký titul majstrov ČSSR v K4 na 500 m v roku 1971. Oddiel mal po dlhé roku prakticky jediného funkcionára, predsedu, trénera, tajomníka v jednej osobe, Doc. Čepčianskeho. Pri pohľade na mená vtedajších zverencov možno konštatovať že Doc. Čepčiansky vychoval prakticky celú generáciu dnešných kanoistických funkcionárov.S tréningovým nadšením a na tú dobu dobrými podmienkami rýchlo prišli aj prvé úspechy.
Prvý titul majstra ČSSR získala v roku 1970 štvorica Adamus (Třinec), Miroslav Haviar, Jindřich Wybraniec a Ľubomír Kadnár v štafete na 4 x 500 m v Prahe, keď porazila vysokofavorizovanú Duklu Praha.Postupne pribúdali ďalšie tituly, napr. K2 1000 m Kadnár, Wybraniec, K4 10 000 m Kadnár, Haviar, Štark a Wybraniec. Na OH 1972 sa kvalifikoval Ľ. Kadnár, kde v K4 na 1000 m obsadil 9. miesto. Na OH 1976 sa prebojovali Ľ. Štark a J. Wybraniec (tento už v drese Dukly Trenčín). Ľ. Štark obsadil v Montreale 9. miesto na K1 1000 m.Seniorskými majstrami ČSSR postupne boli Ľubomír Kadnár, Miroslav Haviar, Jindřich Wybraniec, Ľubor Štark, Jozef Valach, Ľubomír Jirásek, Pavol Blaho, Štefan Blaho, Miroslav Kadnár, Marek Condenár, Roman Buček, Karol Becker a Vladimír Trepák. Do oddielu postupne prichádzali aj ďalší funkcionári.V roku 1975 prišiel Mikuláš Kéri, v roku 1979 Jan Matocha a v roku 1985 Robert Petriska. Trénerskej činnosti sa po určitú dobu venovali aj Ľubomír Kadnár, Štefan Lukačovič a Marián Dubovský.

Po postupnom odchode silnej generácie pretekárov koncom 70-tych rokov sa začalo ťažisko športového života a prirodzene aj ťažisko výsledkov presúvať k mládeži. Dorasteneckí majstri ČSSR (ČSFR) boli Ľubor Štark, Marián Seman, Pavol Blaho, Tomáš Bednárik, Ivan Kompan, Pavol Čepčiansky, Miroslav Matocha, Karol Becker, František Borbély, Roman Buček, Vladimír Trepák, Pavol Fülop, Viliam Mako a Mário Veselý, po roku 1993 majstri SR Martin Martiny, Richard Opálka, Martin Blažek, Pater Bestro, Roman Kiss, Vladimír Becker, Peter Pecsuk, Mikuláš Kéri, Filip Petrla, Boris Dekan, Juraj Zaťko, Maroš Dvorský, Marián Lachkovič, Peter Buček.

V deväťdesiatych rokoch, keď zostarli funkcionári Čepčiansky, Kéri a Matocha, začala aktivita klubu postupne upadať. Pokrivkávať začala predovšetkým práca s mládežou. Klub sa začal postupne prepadať, dorastenci prestali získavať tituly Majstrov Slovenska. Poslední juniorskí reprezentanti boli Tomáš Matocha, Tomáš Slovák a Ľubomír Nebeský, v reprezentácii sa však príliš nepresadili.

Úplný úpadok však nenastal, z poslednej úspešnej juniorskej generácie sa vyvinula silná maratónska skupina. Najprv začali dobré výsledky dosahovať Kéri ml. s Pecsukom na K2, neskôr Lachkovič – Dvorský na K2 a Petrla na K1. Najlepšie umiestnenia dosiahli Lachkovič – Dvorský, keď boli tretí na Svetovom pohári a šiesti na MS  2004 v Bergene. Petrla sa najlepšie umiestnil na 10. mieste na MS.

Marián Lachkovič začal od roku 2006 jazdiť singla. Na MS 2007 v Györi skončil na piatom mieste a dnes (2009) je bez konkurencie najlepší slovenský vytrvalec.

Od roku 2005 začala za náš klub pretekať Martina Kohlová a od roku 2006 aj Marián Ostrčil. Martina spolu s Ivanou Kmeťovou z Novák dosahujú vynikajúce výsledky na svetovej scéne. Zvíťazili na viacerých Svetových pohároch, sú Majsterky Európy na K2 200m, v roku 2009 boli druhé na ME v K2 500m, v roku 2007 štvrté na MS na K2 500M a boli tiež účastníčky OH v Pekingu. Marián Ostrčil zaznamenal najväčší úspech na MS 2007, kde bol druhý na C1 1000m. Len škoda, že OH v Pekingu ani K2, ani C1 vôbec nevyšli.

Podobne ako s výkonnosťou pretekárov to od deväťdesiatych rokov išlo dole vodou aj so stavom lodenice. Naša materská TJ Slávia UK začala pre nás stavať na brehu novú lodenicu. Po čase sa však stavba zastavila a rozostavaná lodenica potichu predala, o čom nás dodnes nikto neinformoval. Za „odmenu“ bola stará lodenica natretá na modro, aj to nekvalitnou farbou, ktorá veľmi rýchlo opadala.

Keď už sa situácia stávala neúnosná, bolo v roku 2000 zvolený nový výbor na čele s Miroslavom Haviarom. Tento s malými obmenami riadi klub dodnes.

V roku 2008 dostal majiteľ lode na ktorej sídlime, Fakulta telesnej výchovy a športu, príkaz na jej likvidáciu. S pomocou viacerých známych sa nám podarilo likvidácii zabrániť a vybaviť presťahovanie lode na koniec zátoky bližšie k Dunaju. Po presťahovaní nariadila Štátna plavebná správa odstránenie mnohých nedostatkov plavidla, čo znamenalo vlastne obnovenie vonkajších náterov a úpravu vykotvenia.

Lodenica tak dostala nové šaty, takže sa za ňu už nemusíme hanbiť a na exponovanejšom mieste vyzerá oveľa lepšie.

Podporujú nás

ksk 2

kaktusbike

Kalendár

November 2017
M T W T F S S
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 1 2 3